Mať dieťa je obrovský zážitok. Je to ako zasadiť semeno, ktoré má zabezpečiť priechod do večnosti. Preto je dôležité byť rodičom, viac ako sú peniaze alebo práca, no aj napriek tomu často deťom nevenujeme dostatok pozornosti. Podľa pediatra Carlosa Gonzaleza, prezidenta katalánskeho Združenia pre dojčenie (Sapt), je to závažná chyba. Sú rodičia, ktorí svoje deti zahŕňajú darmy, aby pokryli nedostatok pozornosti, zatial čo to, čo potrebujú najviac, je viac hodín prítomnosti otca a matky. González odporúča ignorovať knihy o výchove detí a riadiť sa zdravým rozumom. Zdá sa byť podivné, že to hovorí presne ten, ktorý práve vydal knihu “Medzi lekárom a vami”. Ale to je to, čo mu diktujú jeho skúsenosti pediatra ako aj skúsenosti otca troch detí, ktoré dnes už pekne jedia a spia :).
- Ako vychovať dieťa dobre?
- Zdieľaním s ním čo najviac času.
- Ale existuje mnoho rodičov, ktorí musia pracovať.
- Áno, ale v hĺbke podstaty si každý môže dovoliť starať sa o svoje deti. Moji rodičia to tak robili so mnou. Je to hlavne otázka priorít.
- Akých priorít?
- Či chcete vlastniť viac materialných vecí, alebo tráviť viac času s deťmi. Niekedy životná úroveň nezávisí ani tak na peniazoch, ktoré zarobíte, ale na tom, či žijete, ako chcete a robíte čo chcete.
- Vaši rodičia vás takto vychovali.
- Rozhodli sa radšej ostať so mnou než pracovať, aj keď sme nemohli ísť na dovolenku, alebo dovoliť si auto. Rozhodol som sa následovať tento vzor. Keď sa moje tri deti narodili, prestal som pracovať a začal som písať z domova, pretože čo by mohlo byť prínosnejšie než byť otcom?
- Toto som ja nemohol zažiť.
- Človeče, ak by ste boli minister, nosič Nobelovej ceny, alebo chirurg zachraňujúci životy, mohlo by to byť prínosnejšie, ale ak ste obyčajný pediater, stavbár alebo pracujete v supermarkete, tak vás to pravdepodobne nenaplní viac ako vaše deti.
- Prečo mať deti je tak dôležité?
- Počas niekoľkých desiatok rokov jediné, čo sa od nás očakávalo bolo naše potomstvo. Ako teenager som na ulici čítaval maľbu na stene, ktorá vravela: "Musíme brať do úvahy, že nesmrteľnosť je v deťoch".
- Nikdy by mi to nenapadlo.
- Aké naše deti budú a ako budú žiť záleží od nás.
- Čo znamená vychovať dieťa prirodzenou formou?
- Prirodzenosť ľudského druhu je všímať si naše dieťa: keď plače, vziať si ho na ruky; ak sa prebudí, zabezpečiť mu pohodlie... Nechať dieťa spať v oddelenej miestnosti a nedovoliť mu, aby si zvyklo na náručie, bolo vymyslené len nedávno.
- A ak nechce spať osamote?
- Predovšetkým ho nesmieme nechať plakať. Je to akoby sme sa vrátili domov a videli našu ženu vzlykať. Nebolo by prirodzené opýtať sa, čo sa stalo? A čo ak je to moje dieťa? Prejdem bez povšimnutia okolo a začnem čítať knihu? Ak áno, tak je potrebné sa začať obávať.
- Ako sa má správať rodič, keď jeho dieťa v noci plače?
- Všímať si svoje dieťa, pretože buď vás nenechá spať jeho plač, alebo vaše výčitky svedomia, ktoré vydržia oveľa dlhšie než plač. Ja nechcem žiť s pamäťou, že ma moje dieťa potrebovalo a ja som bol neprítomný.
- Taktiež ho môžeme uložiť spať do našej postele?
- Samozrejme, zvyčajne je to, to najvhodnejšie, aj keď existujú tí, čo im vyhovuje vstávať šesťkrát za noc, aby upokojili svoje dieťa. Ja však nie som ochotný toto absolvovať, keď sa všetko môže vyriešiť spaním v spoločnej posteli.
- ...
- Spal som s mojimi rodičmi a moji rodičia so svojimi rodičmi. Väčšina ľudí tiež, no hanbia sa to priznať. Gabriel Mistral povedal: "zatrpknutý je človek, ktorý nikdy nespal v lone svojej matky."
- Neexistuje ale žiadna vedecká štúdia, že je to tak.
- Predsudok je myslieť si, že deti, ktoré spia s rodičmi sú viac závislé. Naopak podľa niektorých štúdií deti, ktoré spia v posteli rodičov majú menšie problémy s duševným zdravím.
- Wow.
- Rodičia si často zmyslia dávať svojim deťom absurdné pravidlá, ktoré spôsobujú utrpenie nielen deťom, ale aj rodičom. Napríklad nebrať dieťa na ruky, alebo nechať ho plakať a nútiť spať osamote.
- Aké pravidlá by sa mali teda dodržiavať?
- Tie, ktoré chcú rodičia, ktoré je pre nich najpohodlnejšie zrealizovať. Som presvedčený, že žiadne knihy nie sú potrebné na výchovu dieťaťa.
- A to hovoríte práve vy, spisovateľ a pediater.
- Áno, všimol som si, že mnohí rodičia boli znepokojení, že nie sú schopní realizovať rady, ktoré sa dočítali v knihách, prípadne sú srdcervúce pri ich aplikácii.
- Robia si rodičia príliš veľa starostí kvôli svojim deťom?
- Svojím spôsobom áno. Myslím si, že je to kvôli tomu, že väčšina ľudí má menej detí ako predtým a stará sa o hlúposti. Nedávno sa ma jedna matka pýtala čo robiť, ak jej dieťa nechce jesť cuketu.
Na druhej strane existujú rodičia siedmich detí žijúci na hamburgeroch a hranolkách, ktorí si nerobia problém veru žiadny.
- Aký rozdiel!
- V súčasnej dobe je nováčikom 80% matiek, pretože nemajú viac ako jedno dieťa.
- No aj napriek tomu sa im nedarí vzdelávať ich ako chcú.
- V Španielsku deti začínajú chodiť do škôlky v štvrtom mesiaci života, zatiaľ čo v krajinách ako je Nemecko začína chodiť do škôlky v tomto veku len 6% detí. Vo Fínsku normálne škola nezačína pred siedmym rokom. Okrem iného často u nás rodičia odnášajú deti do školy hodinu pred vyučovaním a vyberajú ich hodinu po.
- Musia ísť do práce.
- Áno, a rovnako ako mnohí, ktorí sa cítia zle, snažia sa to kompenzovať tým, že im doprajú všetku svoju lásku a náklonnosť keď sú s nimi. Ale sú aj rodičia, ktorí sa riadia tým, že dieťa v náručí sa rozmaznáva a priklonia sa ku kúpe hračiek, elektroniky, dovoleniek a aby si to mohli dovoliť, potrebujú pracovať viac a trávia menej času s deťmi.
- Je to začarovaný kruh.
- Niekedy sme ochotní nahradiť naozaj dôležité veci ako je kontakt, láska a náklonnosť materiálnymi vecami. Je smutné počuť rodičov problémových dospievajúcích deti ako hovoria “ach, keby si vedel, koľko hodín som sa nadrel aby si mal všetko, čo potrebuješ", ale to, čo to dieťa potrebovalo bolo minimálne pár hodín naviac s jeho rodičmi.
- Existujú deti, ktoré odmietajú jesť, zatiaľ čo sú ich matky v práci.
- Áno, tento jav je bežný u detí vo veku štyroch až šestich mesiacov. Je to správanie, ktoré je vidieť predovšetkým u detí, ktoré sú dojčené. Väčšina detí, ak by bolo rozhodnutie na nich, by sa dojčili minimálne dva až štyri roky.
- Je riešením lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život?
- Máme jednu z najnižších pôrodností v Európe. Iné krajiny ako napr. Švédsko, majú dva roky materskej dovolenky, alebo pracujú menej hodín v plnej výške platu. V Španielsku je pomoc od štátu pri jednom dieťati hanba.
- Najdôležitejšie pre výchovu dieťaťa je ...
- Nehovoriť mnoho krát ľúbim ťa, pretože to aj tak nechápe pokiaľ mu to nedokážeme: objimajte ho, bozkávajte ho a dokazujte, že ste tu stále pre neho pripravení na čokoľvek.
Originál článku tu.
