Isté je len to, že vy ste dospelá osoba, obdarená inteligenciou a rôznymi skúsenosťami; že počítate s podporou vašej rodiny a priateľov (ktorí sú v tomto "boji s potravou" najskôr na vašej strane); že viete, že vaše dieťa je momentálne stredobodom vášho života, ale nie jediným bodom vo vašom živote.
Poznáte svoju minulosť, predstavujete si budúcnosť, máte rôzne záujmi a možno aj prácu. Máte (či už správne alebo nie) úplne jasné vysvetlenie na to, čo robíte a prečo to robíte. Veľmi dobre viete, prečo nútite svoje dieťa jesť (aj keď možno neviete, prečo ono jesť nechce) a ak vás táto situácia občas privádza do zúfalstva, viete, že je len dočasná a že to robíte pre jeho dobro. Máte nádej, že sa to čoskoro skončí a dieťa začne jesť podľa vašich predstáv.
Ale čo vaše dieťa? Akú má minulosť, aká ho čaká budúcnosť, aké má skúsenosti a aké sú jeho logické vysvetlenia na to, že ho nútite do jedla? Akých má priateľov? Aké sú jeho nádeje?
Vaše dieťa má len vás. Vy ste jeho všetko.
Ste jeho istota, láska, teplo, ste jeho jedlo. S vami je šťastné. Pri akomkoľvek probléme či trápení mu neostáva nič iné len zaplakať a vie, že pribehnete vy - to úžasné veľké stvorenie čo všetko to trápenie hneď napraví.
Ak plače, pretože nechce jesť a vy ho aj napriek tomu nútite, nerozumie tomu, čo sa práve deje. Nevie, či zjedlo viac alebo menej ako je napísané v knihe, alebo ako povedal pediater. Nevie, či zjedlo menej ako susedova dcéra. Nikdy nepočulo o vápniku, železe či vitamínoch.
Mnoho kníh a časopisov sa venuje téme detského "nechutenstva". Aj príbuzní či priatelia veľmi radi poradia čo robiť, aby dieťa jedlo viac. Tieto názory sa často nezhodujú a občas si dokonca aj protirečia. Následné rozdiely sa väčšinou rodia na základe odpovedí na dve otázky, ktoré si autor položil:
1) Stravuje sa dieťa dostatočne, alebo by malo jesť viac?
2) Je dieťa obeťou, alebo je príčinou tejto situácie?
Tí, čo predpokladajú že "deti čo nechcú jesť" by mali jesť viac, prikladajú tejto situácii rôzne príčiny a navrhujú teda, rôzne riešenia:
1. Disciplína. V podstate je to chyba rodiča, ktorý si zle vychoval dieťa a nechal ho presadzovať si svoje.
2. Marketing. Dieťa nechce jesť pretože ste mu nedokázali poriadne "predať" produkt (jedlo). Mali by ste mu dať jesť v kľudnom a ničím nerušenom prostredí, v maľovanom tanieriku a poháriku s detskými obrázkami...
3. Kreatívna kuchyňa. Dieťa sa pri jedení nudí a preto mu treba pripravovať pestré a farebné jedlá, v tvare Mickeymousovej hlavy napriklad...
4. Fizioterapia. Je potrebné dieťaťu od narodenia masírovať líčka aby sme "stimulovali" prežúvacie svaly.
5. Laissez-faire (nechať ho robiť čo chce). Netreba dieťa nútiť ale nechať ho tak a ono postupne začne jesť viac.
Nesúhlasím so žiadnou z týchto teórií. Najbližšia mi je tá posledná, (laissez-faire) ale s malým, no podstatným rozdielom: neverím, že ak dieťaťu necháme voľnú ruku v jedení začne jesť viac, pretože neverím, že jesť viac naozaj potrebuje. Je samozrejmé, že občas bude jesť viac a občas menej, ale nebude to tým, že sme ho prestali nútiť.
Myšlienka tohoto článku nemá byť "ako v dieťati vyvolať vysší apetít", ale "ako prejaviť nášmu dieťaťu rešpekt".
Keď dieťa prestaneme do jedla nútiť, nezačne jesť viac. Bude jesť presne tak ako do teraz, bude to ale robiť bez kriku, vzdoru a zbytočného plaču.
(ref. č. 14)
