"Čo dnes budem variť?" - večný problém gazdiniek...
Jesť potrebujeme, ale prečo?
Obchádzajúc zložité filozofovanie by sme mohli povedať, že potrava má tri základné funkcie: potrebujeme ju na prežitie, rast a pohyb.
Na prežitie: aj keby sme prestali rásť, naše telo potrebuje istú dávku potravy na to, aby mohlo fungovať.
Na rast: naše svaly či kosti, naša krv či náš tuk, naše vlasy a nechty sa tvoria na základe toho, čo jeme.
Na pohyb: potrebujeme energiu ktorú tiež získavake na základe potravy.
A ako sú na tom deti?
Na prežitie: slon zje viac než krava, krava viac než ovca. Ak si kúpite psa, tiež záleží od rasy. Nemecký ovčiak potrebuje viac potravy ako čivava...
Keby deti nerástli, potrebovali by oveľa menej potravy, pretože sú malé.
Na pohyb: "neviem kde berie toľko energie, keď nič neje!" Aj keď sú deti večne v pohybe, nepotrebuju pri svojom hrani toľko energie ako dospelý napr. pri nákupe. Takisto je rozdiel prenášať 10 kg a 60 kg.
Na rast: "čím viac dieťa rastie, tým viac potrebuje jesť!" - kedy človek najviac rastie? V tehotenstve: za 9 mesiacov sa z malej bunky ktorá váži oveľa menej než gram stane krásne 3 kilové babatko. V tomto období nás ale čo dáme nášmu bábätku jesť netrápi, pretože sa mu všetko potrebné dostáva placentou "automaicky". Po narodení si mnohí pomyslia, že je to puberta. Nie je tomu tak. V puberte sa deti vytiahnú v priemere menej než 10 cm a priberú menej než 10 kg za rok, zatiaľ čo v prvom roku života nám novorodenec vyrastie v priemere 20 cm a priberie 6-7 kg (t.j. strojnásobí svoju počiatočnú vahu). Ponechajúc bokom teda intrauterinný život, prvý rok života je najrýchlejší.
(Všetky tieto čísla sú približné, každé dieťa je jedinečné.)
Prvé štyry mesiace deti venujú rastu 27% z potravy. Medzi 6. a 12. mesiacom vytrávia na rast len 5% z prívodu potravy a v druhom roku života len 3%.
Keby deti nerástli, potrebovali by oveľa menej potravy. Tento rýchly rast je dôvodom, prečo deti jedia tak veľa.
Veľa? Nie, nepomýlila som sa, áno - tento rýchly rast je dôvodom, prečo deti jedia tak VEĽA :).
Predstavme si, že dieťa nerastie a potrebuje len primerané množstvo potravy k jeho veľkosti. 30 kilové dieťa by teda malo jesť dva krát viac než 15 kilové, ale len polku z toho, čo 60 kilový dospelák. (Tieto čísla samozrejme nie sú ani z ďaleka správne, tak sa na mna prosím nehnevajte, milí dietológovia ci dr. výživy. Popravde, malé zvieratá zjedia v proporcii viac než veľké. Tieto čísla sú použité len kôli grafickej predstave vzťahu medzi veľkosťou a chuťou.)
Takže, podľa tejto proporcie, ak 5 kilové dieťa vypije za deň cca 3/4 l mlieka, tak 50 - 60 kilová žena by mala denne vypiť 10 až 12 násobok, t.j. 7,5 až 10 litrov mlieka. Viete si to predstaviť? Ja nie :). Naše dieťa je teda veľa, veľmi veľa - oveľa viac než my.
Často počúvame "musíš jesť aby si vyrástol", je to ale presne naopak. Mnoho ľudí verí, že rast je založený na jedle. Nie je tomu tak. (V prípade totalnej podvýživy je ohrozený aj rast samozrejme, ale to je iná téma.) Aj keby sa vám podarilo do čivavy dostať viac potravy, než potrebuje, aj tak z nej vlčiak nikdy nebude ;)
Nejeme preto, aby sme rástli, ale rastieme - a preto jeme.
Deti teda vzhľadom k svojej veľkosti jedia v proporcii s dospelým človekom oveľa viac.
Zvyčajne "kríza nejedenia" -teror mnohých matiek- nastáva okolo roka. Niektoré "prestanú jesť" okolo roka, iné v deviatich mesiacoch, niektoré jedia tak isto alebo menej, iné zasa "nikdy nejedli". Motív tejto zmeny približne okolo roka je výrazné spomalenie rastu. V priebehu druhého roka dieťa podrastie okolo 9 cm a priberie okolo 2 kg... Už nikdy nepodrastú tak rýchlo ako v prvom roku.
Potrebná energia na pohyb narastá, pretože sa dieťa viac pohybuje, energia potrebná na prežitie tiež, kedže je dieťa vačšie, no energia potrebná na rast je výrazne nižšia, a výsledkom je, že dieťa je rovnako alebo menej. Podľa kalkulácie expertov papá 18 mesačné dieťa o málinko viac než 9 mesačné - a ako vždy je to priemer. To znamená, že je mnoho 18 mesacných detí, ktoré jedia rovnako alebo menej ako 9 mesačné... Niektorí rodičia ktorí sa k týmto informáciam nedostali si logicky myslia, že ich dieťa by malo zjesť dvojnásobok a tak sa doň snažia dostať viac potravy než dieťa príjme a vznikajú tak následné konflikty.
Pritom mnoho detí ktoré "jedia veľa" papajú ovocné či zeleninové výživy, ktoré obsahujú veľa vody. Je jasné, že ak dieťa papá chlieb, kurča, cestoviny, zje toho oveľa "menej".
Často tiež počúvame "chce papať sám, ale tak toho zje menej". Tiež tak okolo roka prechádzajú deti fázou, kde prejavujú záujem jesť samé a baví ich to. Samozrejme jedia menej, pomalšie a zašpinia sa (pravdepodobne nie len seba, ale aj všetko naokolo). Ak je rodič ochotný to "prežiť", bude dieťa pravdepodobne jesť od tej doby samo. Ak kôli rýchlosti, pohodlnosti a hlavne kôli tomu, aby dieťa zjedlo viac toto rodič nepripustí, je možné že to bude neskôr ľutovať, pretože dieťa okolo druhého až tretieho roka života už neprejavuje také spontánne prianie papať samo, ako prejavuje dieťa okolo roka.
Dokedy môže dieťa "nejesť?"
Každé dieťa je jedinečné a niektoré môže jesť o niečo viac či o niečo menej ako jeho kamarát v rovnakom veku či rovnakej veľkosti. Tak isto aj rodičia majú rozličné predstavy: niektorí sa uspokoja keď dieťa zje misku kašičky, zatiaľ čo iní by chceli, aby po kašičke zjedlo dieťa mäsko a po mäsku jogurtik. Niektoré deti začnú jesť viac až okolo piateho či siedmeho roka života, mnoho detí uspokojí predstavy rodičov o jedení až v puberte a niektoré možno nikdy, pokiaľ svoje očakávania nezmení rodič :).
(ref. č. 14, 15)
