Chcete vaše dieťa dojčiť, alebo ho vychovávať v náručí, objímať ho čo
najviac? Spravte to. Chcete prestať pracovať na pár mesiacov či rokov, aby ste sa mu mohli venovať? Spravte to. Chcete odmietnúť úžasnú pracovnú
ponuku v zahraničí, aby ste boli blízko vašej rodiny? Spravte to.
Ale
iba ak chcete. Ak to nechcete, tak to proste nerobte.
Povedať:
"Obetovala som svoju kariéru kôli svojmu dieťaťu" je presne tak nemožné
ako povedať "obetovala som vzťah s mojím dieťaťom kôli kariére". Nie sú
to obety, sú to rozhodnutia. Život je rozhodnutie a deň má 24 hodín.
Nedá sa robiť všetko naraz. Rozhodujte sa v každej potrebnej situácii
tak, ako najlepšie uznáte za vhodné, a je to. Robiť to, čo si prajete nie
je obeta, ale triumf. Ten, kto sa obetuváva (alebo verí že sa obetuváva;
alebo chce veriť že sa obetuváva), to robí s odporom, necíti sa
spokojne a myslí si, že mu je niekto niečo dĺžny. Skôr či neskôr, keď
nastanú problémy s deťmi, si ľudia ktorí sa večne obetuvávali pomyslia
(v horšom prípade to aj povedia): "To snáď nie je pravda, po tom všetkom
čo som pre Teba urobila!" alebo "Kôli Tebe teraz nemôžem...".To nie je práve to najkrajšie, čo môžeme nášôu dieťaťu povedať.
Naopak,
tí, ktorí sú si vedomí, že sa rozhodli pre to, čo chceli si najskôr pomyslia:
"Aká škoda, po všetkých tých krásnych rokoch, čo sme spolu prežili, nám tu
nastal konflikt..." alebo "Vďaka Tebe som zistil, čo znamená byť
rodičom..." atď... No a v lepšom prípade, to aj povedia. ;)
(ref. č. 16 - cit.)