Kedy bude naše dieťa samostatné?

Samostatnosť - časá podtéma v téme o výchove detí. Všetci predsa chceme nezávislé deti!

...chceme, aby sa budili a uložili do postele kedy sa im zachce, chceme, aby si robili domáce úlohy len ak sa im chce, aby sa rozhodli či chcú ísť do školy alebo nie, aby sa obliekali do čoho chcú, aby jedli to čo im chutí...

Ah, nie! Nie tento typ samostatnosti! My chceme, aby naše deti boli samostatné v robení presne toho, čo im prikážeme!

Ešte lepšie by bolo, keby uhádli čo si myslíme a čo od nich očakávame bez toho aby sme im to museli povedať. Nech všetci vidia akí sme dobrí rodičia, že im dávame veľa voľnosti a nemusíme im nič prikazovať.

Mnoho ľudí si povie, že nechce vychovať svoje deti prísne, tak, ako to bolo v ich detstve, ale že im chcú dať voľnosť. A tak sú prekvapení, keď ich deti robia čo sa im zachce. A čo čakali?
Mnohí pod vetou "chcem, aby moje dieťa bolo samostatné" majú na mysli "chcem, aby spalo samo a nevolalo ma, aby jedlo pekne a veľa, aby sa hralo potichu, aby ma neotravovalo, aby nezmenilo svoje správanie a bolo šťastné aj keď ho nechám s inou osobou a odídem". Ale tento cieľ nie je práve najrozumnejší...jak pre dieťa, tak pre dospelého.

Ľudia sú spoločenské tvory a naša nezávislosť nie je v žití osamote. Človek nie je nezávislý, skôr vzájomne jeden od druhého závislý.

Nezávislý žobrák na ulici závisí od dobrej vôle okoloidúceho. Nezávislý zamestnanec ktorý si práve v obchode čosi kupuje, zavísí od zamestnávateľa, kolegov a vedúceho - ale keďže má právo kúpiť si, čo chce za to čo si sám zarobí, považujeme ho za nezávislého.

Ak nejaké dieťa zakričí "ociiii", a otec príde, je nezávislé. Ak otec nepríde, pretože si ho nevšíma, dieťa zavisí od toho, či otec príde a či nie. Ak si rodičia svoje deti všímajú, učia ich nezávislosti. Pri rôznych odlúčeniach (pracujúce matky, nečakané ochorenia, začiatok škôlky) sa dieťa stáva krok za krokom nezávislé, potrebuje preto oveľa viac pohladenia, fyzického kontaktu, je možné, že sa nechce od rodiča odtrhnúť ani len na chvíľu včase, keď sú spolu.
Ak dieťa dostane čo potrebuje, prekoná postupne svoju neistotu; ak sa mu to ale nedostane, problém bude stále väčší.
Je rozdiel medzi dieťaťom čo prestane volať svoju mamu, pretože ju už nepotrebuje a dieťaťom, ktoré mamu už nevolá pretože vie, že nech volá koľko len chce, aj tak si ho nebude všímať.





(ref. č. 1)