Veštec tébskemu kráľovi Laiovi predpovie, že ho bohovia potrestajú za
jeho zločiny. Ak bude mať jedneho dňa syna, ten ho zabije a ožení sa so
svojou matkou. Laiosovi sa istý čas darilo plodeniu detí ubrániť. Raz
ale po jednej oslave jeho žena Jokasta ostala tehotná. Vydal príkaz, aby
po narodení jeho syna Oidipa sluha odniesol spútaného do hôr a nechal
ho tam na pospas zvery. Sluha sa ale zľutoval a dieťa zveril do
starostlivosti pastierovi. Keď Oidipus dospel, nevediac o svojom pôvode,
svojho vlastného otca naozaj zabil pri úteku od svojho osudu po tom, čo
sa dozvedel o veštbe. Následne sa oženil so svojou matkou. Tento starogrécky mýtus použil Freud na pomenovanie svojej teórie: Oidipov komplex - údajná túžba detí zabiť otca a oženiť sa s matkou.
To nie je ale to, čo vraví táto grécka tragédia. Oidipus nechcel ani zabiť otca, ani sa oženiť s matkou. Urobil to nevedomky. Keď sa dozvedel krutú pravdu, bol tak terorizovaný, že si vypichol oči, zatiaľ čo jeho matka a zároveň manželka sa zabila.
Tento mýtus nám rozpráva o iracionálnom strachu niektorých otcov, že budú nahradení deťmi v srdciach ich žien. Pre antických grékov bolo morálnym poučením tejto tragédie najskôr niečo ako "nech robíš, čo robíš, svojmu osudu sa nevyhneš, bohom neutečieš". Pre dnešného čitateľa, ktorý v tých bohov neverí, poučenie asi nebude "opusť svoje dieťa skôr, než ťa zabije", ale skôr presný opak, "neopúšťaj svoje dieťa a nerob z neho nepriateľa, keď s láskou ktorú mu dáš z neho môžeš mať veľkého priateľa".
Myslíte si, že všetci otcovia tŕpia "komplexom Laiosa"? Neviem, či je otcovská žiarlivosť častá, určite ju ale občas vytvárame. Otcovia sa občas môžu cítiť vylúčení pri tak silnom vzťahu (mnoho žien povie "chlapa nájdem hocikde, ale dieťa som vynosila v sebe").
Žiarlivosť otcov sa môže poberať na dve strany: chceli by byť matkou dieťaťa, alebo by chceli byť dieťaťom matky.
Niektorí radia, aby kojacia matka občas nechala svojho muža nakŕmiť dieťa z fľaše. Dobrý spôsob ako ohroziť laktáciu. Pre otcov, ktorí sa túžia zapojiť je tu mnoho možností: kúpanie, prebaľovanie, nosenie, prechádzky, varenie, upratovanie...
Niektoré ženy sa sťažujú, že v noci skoro vôbec nespia kôli kojeniu, a tak si občas dieťa vezmú do postele aby sa "obslúžilo" samo a ony aspoň trochu vyspali. Manželovi sa to ale nepáči, vraví že to nie je možné, že je to potreba obmedziť, alebo dokonca vylúčiť a dieťa má spať vo svojej vlastnej izbe.
Koľko rokov má manžel? Je už dosť veľký na to, aby mohol spať v izbe sám. Ak ešte v tridsiatke potrebuje spať s niekym, čo asi tak potrebuje malé dieťa?
Samozrejme nechcem povedať, aby šiel manžel spať sám. Chcem len poukázať na naše biedne uvedomovanie si, že emocionálne potreby dieťaťa sú minimálne tak dôležité, ako tie naše.
(ref. č. 1)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára