Prečo si deti vyžadujú našu pozornosť

Sú ľudia čo chodia do lesov pozorovať vtáctvo či rôznu zver. Deti v predškolskom a školskom veku chodia do zoo. Určite by nebolo na škodu, keby sa dospelí občas rozhodli ísť pozorovať deti na ihriská, mnoho by sme pochopili, naučilo by nás to veľa vecí o deťoch ako aj o nás...

Mohli by sme napríklad vidieť mamičku na prechádzke s dieťaťom v športovom kočíku, ktorá stretne svoju kamarátku. Pozerajte pozorne...

Kamarátka sa otočí v prvom rade na dieťa, často ešte pred pozdravom. Ohne sa k nemu (väčšinou bez toho aby si to uvedomila), sú v rovnakej výške. Pozerá sa dieťaťu do očí, vzdialenosť je medzi nimi minimálna. Usmeje sa do široka a začne sa k nemu milo prihovárať, zvyčajne tými istými frázami. Slová nie sú dôležité, stačí aj obyčajné "kukuku krásavec" či "ňuňuňu" alebo čokoľvek iné už zvyknú ľudia používať.
Ak má práve dieťa dobrú náladu, opätuje široký úsmev, vypúli očká a podľa tety začne napodobňovať rôzne pohyby hlavou. Začne sa k nej nadšene prihovárať "tatatatata" či "bababababa" alebo nejakým "prrrr", a v tejto chvíli je dieťa ten, kto preberá debatu do rúk. Je to teraz simpatická teta "votrelec" tá, ktorá opakuje "tatatatatata", "bababababa", "prrrrr"...

Čo bude následovať ďalej? To už uvidíte len vy, pozorovateľ v diaľke.
Tetu "votrelec" už hra na ping-pong s dieťaťom unavila, a tak sa narovná a začne rozprávať s mamou.

Pozerajú sa jedna na druhú, rozprávajú sa a ani jedna sa nestará o dieťa. Ale vy z diaľky ste naň nezabudli a môžete objavovať to, o čom sa veľa nevie, keďže na dieťa nik nepozerá. Zatiaľ čo sa dve kamáratky začali rozprávať, dieťa ešte raz-dva krát opakuje pohyby hlavou, usmieva sa, robí to svoje "prrrrr". Postupne sa jeho úsmev premieňa na prekvapenie, čudovanie sa, obavy až úzkosť. Ak to vek dieťaťa a jeho schopnosti dovoľujú, skúsi zopakovať "tatatatata" hlasnejšie, začne kývať hlavou oveľa silnejšie, nekoordinovanejšie hádzať celým telíčkom alebo skúsi hodiť nejakú hračku aby znova získalo pred chvíľou stratený pohľad a pozornosť. Ak si ho mama alebo kamarátka všimne a prehodí naň pár láskyplných slov, ukľudní sa (na pár sekúnd); ak si ho ale nebudú naďalej všímať, zrejme začne kričať alebo plakať.

Prečo to robí? Väčšina "ľudových vysvetlení" je dosť negatívna čo sa týka dieťaťa. Obviňujú ho zo zlej výchovy (ak ste ale dobrý pozorovateľ zisíte, že to robia všetky deti bez ohľadu na výchovu), alebo že žiarli... Dobre. Na koho ale žiarli? Na tetu čo rozpráva s mamou, alebo na mamu čo rozpráva s tetou?

Predstavte si, že ste so svojim partnerom v reštaurácii a priblíži sa k nemu pre vás neznáma osoba. Slušne vás pozdraví, prehodí s vami pár hlúpich viet o počasí, sadne si k stolu a začne rozprávať s vašim mužom. Počas dvoch hodín sa táto osoba a váš partner bavia o svojich veciach, pozerajú jeden druhému do očí bez pohľadu na vás, bez toho aby niekoho napadlo zapojiť do diskusie aj vás. Ako by ste sa cítili? Ak by to bola krásna červenovláska s veľkým výstrihom, tak asi na zabitie. Ale aj keby to bol starší, ošedivelý pán, nebolo by vám to príjemné. Nemusí to byť práve žiarlivosť. Jednoducho by ste sa cítili odložená bokom či ignorovaná. A to bolí v každom veku. (Možno si práve vravíte "ale môj partner ma ignoroval 2 hodiny!" - áno, ale čas je relatívny. Pre dieťa môže pár sekúnd znamenať dlhé hodiny. Taktiež by ste sa určite začali "nudiť" oveľa skôr ako po dvoch hodinách. Niekedy stačí desať minút aby nám bol niekto poriadne nesimpatický.)

Často počúvame, že dieťa chce byť stredobodom pozornosti, čo je teda poriadne prehnané. Pre dieťa je ťažké venovať sa viacerým ľuďom naraz. Ak si ho všíma jeden, ostatní si môžu robiť čo sa im zachce.
Takisto často používame slovo "egoista". Egoista je ten, čo chce dobre len sám sebe a iní ho nezaujímajú. Dieťa nikomu neododoprie úsmev, "prrrrr", pohladenie či objatie. Zámer dieťaťa je veru ďaleko od egoizmu a je veľmi ťažké aby mu nejaký dospelý mohol zaslúženú pozornosť v rovnej miere opätovať.

Možno sa občas divíte, prečo sa vaše dieťa snaží zo všetkých síl dostať k vášmu mobilu či počítaču, alebo k hocičomu čo práve držíte v rukách, veď je obklopené toľkými krásnymi hračkami, prečo musí chcieť ten jednofarebný, čierny nezaujímavý mobil!?! Ale jeho nezaujíma váš mobil, jeho zaujíma tá živá vec čo sa vo vašich rukách pohybuje, v nich totiž všetko nadobúda život...môžete v rukách držať tú najnezaujímavejšiu vec na svete, bude stále zaujímavejšia než všetky tie nehybné nudné veci ktorých má viac než dosť... Vy, mamky a ockovia, ste to najkrajšie a najzaujímavejšie čo vaše dieťa má.