Niektorí rodičia spia s dieťaťom, iní mu pripravia vlastnú izbu. Niektorí ho berú na ruky kažú chvíľu, iní ho nechajú v kolíske aj keď plače. Niektorí trpezlivo tolerujú hnev a požiadavky svojho malého dieťaťa, iní ho zasa skúšajú vychovať prísnymi zákazmi. A stovky "zlatých stredných ciest", samozrejme. Kazdý jeden z týchto rodičov si je istý, že robí to najlepšie pre svoje dieťa, inak by to predsa nerobil!
...nech to už je ako
chce, ale to čo sme sa naučili, dočítali, videli, počuli, alebo čomu sme
uverili počas našej doterajšej cesty životom nemení nič na tom, že naše
deti sa rodia stále rovnaké... Rodia sa bez toho, aby pred tým niečo
videli, počuli, či niečomu uverili. Vo chvíli narodenia ich požiadavky a
očakávania nie sú totiž poznačené spoločenskou či kulturálnou
evolúciou, ale jedine evolúciou prirodzenou, teda génmi. 
Pri narodení sú naše
deti v podstate rovnaké, ako tie narodené sto tisíc rokov dozadu. Za
posledné milénium sme prešli obrovskými kulturálnymi zmenami, ale
žiadnými genetickými zmenami ktoré by stáli za reč ohľadne výchovy detí.
Forma, ktorou sa deti spontánne chovajú, forma chovania ktorú deti od
rodičov očakávajú, či forma akou deti reagujú na rôzne impulzy sa za
túto dlhú dobu nezmenila. V čase keď dieťa rastie a spoznáva veci, sa
postupne učí akceptovať normy a kultúrne zvyky mesiac po mesiaci, rok po
roku. Nemôžeme očakávať, že sa dieťa bude ihneď chovať tak, ako naše
spoločenské tabuľky popisujú "slušnú výchovu".Deti plačú a kričia bez toho, aby boli rozmaznané. Je to prirodzená súčasť ich vývoja a pred tým, ako sa rozhodneme aplikovať rôzne prevychovávacie metódy a na to, aby sme ich lepšie pochopili, by sme mali začať hľadať o niečo ďalej než u susedy či kamarátky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára