Dobré a zlé dieťa.

     Pre niekoho sú deti stvorenia krehké, milé, nevinné a potrebujú čo najviac našej pozornosti a lásky, aby z nich mohli vyrást jedeného dňa dospelí, vyrovnaní a laskyplní ľudia. Pre iných sú deti egoisti, neposlúchajú, sú vypočítavé a manipulujú s nami, preto potrebujú prísnu výchovu, jasné príkazy a zákazy, aby sa zbavili zlozvykov a neboli rozmaznané, mohli sa z nich stať slušní a vychovaní dospelí ľudia. Mladí "neskúsení" rodičia siahajú po knihách (netušiac že vedia viac ako si myslia), ktoré radia rôzne metódy na výchovu detí. Bohužial drvivá vätšina týchto kníh označuje deti za malých tiranov či manipulátorov, ktorých teší robiť zle. Z rodičov robia obete, ktoré sa musia naučit svoje deti ovládať, najlepšie ak začnú čo najskôr, aby ich náhodou nerozmaznali.
 
     Každá kniha by mala mať jasne napísané: "V tejto knihe vychádzame z faktu, že dieťa potrebuje našu pozornosť a lásku" alebo "V tejto knihe vychádzame z faktu, že deti nás využívajú pri každej možnej príležitosti". Aspoň by rodičia vedeli, čo kupujú a mohli si vybrať to, čo súhlasí s ich názorom ohľadne výchovy. Tak isto výber pediatra bez toho aby sme vedeli, ku ktorej strane výchovy sa prikláňa, je niečo podobné, ako spoveď u kňaza bez toho, aby sme vedeli či je katolík či protestant, alebo ako čítanie ekonomickej knihy bez toho, aby sme vedeli či je autor kapitalista alebo komunista.

     Neskutočné množstvo informácií ktoré je novorodič schopný za krátky čas nadobudnúť, nám občas dáva riadne zabrať. Často si tieto informácie protirečia bez toho, aby sme si to čo i len uvedomili. Od susedy, svokry, či kámošky ktorá sa stala mamičkou pol roka pred nami, často počúvame, čo je správne a čo nie. Tak veľa ľudí nám už povedalo, že brať dieťa občas do náručia je dobré, ale nikdy ho netreba brať na ruky keď plače aby si nezvyklo; že materské mlieko je najlepšia výživa ktorú nášemu dieťatku môžeme dať, no po šiestich mesiacoch ho uz dieťa nepotrebuje, je to len zvyk; že biť deti je protizákonné a odporné, ale facka v správny čas robí zázraky...Super! To je ako dať niekomu voľnosť v base! V našej spoločnosti je zlatá stredná cesta tak STRAŠNE obľúbená a extremizmus považovaný za niečo tak strašného... Ale čo keby sme našli zlatú strednú cestu u dospelých? Polícia nikdy nesmie týrať zadržaných, muž nikdy nesmie biť svoju ženu! Zdajú sa vám tieto výroky extrémne? Nemali by sme nájsť zlatú strednú cestičku aj tu, a vyhlásiť niečo ako "občasné týranie istých odsúdených by mohlo len pomôcť", alebo že "ženu v prípade podvodu možete kľudne zbiť"...

     Na tomto blogu nebudem hľadať zlatú strednú cestu, budem vychádzať z faktu, že deti potrebujú našu lásku, rešpekt a pozornosť. Kto nesúhlasí a myslí si, že jeho dieťa je malý tiran a chce nájsť spoľahlivú metódu na jeho "výcvik", môže ďalej surfovať po internete alebo hľadať v knižnici, bohužiaľ takýchto kníh a článkov je habadej.
To, že budem vychádzať z faktu, že deti sú dobré ale neznamená, že som proti rodičom, práve naopak. Iba v teóriách kde sú "deti zlé" existuje táto konfrontácia.